Prekladalo sa z francúzštiny do slovenčiny. Africký príbeh "L´origine du monde et des hommes" a báseň súčasného marockého autora Abdellatifa
Laâbi "Tribulations d'un rêveur attitré". Nižšie nájdete pôvodné texty určené na preklad, ako aj víťazov a ich verzie prekladu. Súťaž sa konala v rámci Žilinského mesiaca frankofónie 2013, bola otvorená pre všetkých. Zúčastnilo sa osem súťažiacich. Spolu bolo v úťaži osem prekladov príbehu a dva preklady básne. Foto z vyhodnotenia
víťazi súťaže :
víťazi súťaže :
Katarína Majstríková - za príbeh
Simona Dudíková - za príbeh
Michal Chudík - za báseň a príbeh
__________________________________________________________________________________________
__________________________________________________________________________________________
Les traductions se
sont faites du français vers le slovaque.
Le conte africain „Origines
du monde et des hommes“, et le poème
de l'auteur marocain Abdellatif Laâbi
"Tribulations
d'un rêveur attitré". A
partir du texte original, vous pouviez proposer votre version de la
ou des traductions. Ce concours s'inscrit
dans le cadre du mois de la francophonie à Žilina 2013 ouvert à
tous.
Il
a rasssemblé 8 candidats. Sur l'emsemble,
8 textes en
étaient traduits et 2 poèmes.
Et voilà les textes originals ainsi que les
traductions gagnantes... Photos de la remise des prix
vainqueurs du concours :
Katarína Majstríková - pour le conte
Simona Dudíková - pour le conte
Michal Chudík - pour le poème
__________________________________________________________________________________________
pôvodné texty / textes originals
L'origine du monde et des hommes
Autrefois,
il y a très longtemps de cela, quand le
soleil et la lune ne brillaient pas encore dans le ciel et quand le
monde se résumait à une brume verdâtre de la forêt vierge, les
Esprits se réunirent pour élire leur roi.
Après
d'interminables conciliabules, ils hésitèrent entre le fort
Ntogini, l'habile Ndoga-gin, et le sage Mguri-mgori. Un Esprit
insignifiant et faible nommé Impisi s'adressa alors à toute
l'assemblée : "Choisissons pour roi celui d'entre nous qui
réussira l'exploit le plus remarquable." Tous les Esprits
furent d'accord.
Le fort et courageux Ntogini se leva et, d'un seul geste de la main, dissipa la brume verdâtre de la forêt. Le vif et adroit Ndoga-gin fit, lui aussi, un geste de la main et créa la Terre. Le sage Mguri-mgori étendit ses bras sur la Terre et, aussitôt, la forêt se mit à pousser, les ruisseaux et les rivières à couler, les lacs à se remplir d'eau. Sur ce, le robuste Ntogini gonfla ses joues et souffla. Il arracha tous les arbres de la forêt, en engendrant vents et tempêtes. Ndoga-gin réunit tous les Esprits morts depuis les origines du Temps pour les suspendre dans le ciel, créant ainsi la Lune et les étoiles. Mguri-mgori prit l'un de ses yeux et le lança haut dans le ciel, où il se transforma en Soleil. Ensuite, Ntogini créa les nuages, Ndoga-gin la pluie et Mguri-mgori l'éclair.
Peu à peu, la Terre acquit son apparence définitive, seuls les hommes y manquaient. Alors, le faible et insignifiant Esprit Impisi se présenta à nouveau devant la grande assemblée et dit : "Les trois dieux sont en vérité très puissants, mais il semble que Mguri-mgori soit tout de même le plus fort d'entre eux. Faisons-en notre roi s'il parvient à créer des êtres semblables à nous, les Esprits."
Tous les Esprits acceptèrent la proposition d'Impisi. Mguri-mgori leur fit ses adieux et se retira dans un lieu connu de lui seul. Il resta absent trés longtemps, se montrant discret à son retour sur ce qu'il avait fait pendant sa retraite. Il se contenta de dire : "Je vais créer des êtres semblables à nous. Je leur accorderai le privilège de régner sur tout ce qui se trouve sur la Terre, mais ils auront deux devoirs : celui de nous obéir, à nous, les dieux et les Esprits, et celui de se laver tous les jours dans l'eau fraîche et courante pour que leurs pensées soient pures." Après avoir manifesté bruyamment leur enthousiasme, les Esprits l'élurent roi.
Seul le fort Ntogini en fut mécontent, car il jalousait Mguri-mgori. Il souffla de toutes ses forces et une tornade terrible dévasta la Terre. Les fleuves sortirent de leurs lits pour inonder les terres. Lorsque la tornade s'apaisa et que les fleuves retrouvèrent leur cours habituel, des marécages s'étendaient un peu partout. Et voilà que les hommes se mirent à sortir de toute cette boue.
Comme
ils sont issus des marécages, leur peau est noire, mais comme ils se
baignent tous les jours dans l'eau cristalline des rivières,
leurs pensées sont d'une blancheur éclatante.
__________________________________________________________________________________________
Abdellatif
Laâbi : Tribulations d'un rêveur attitré
Ce
n’est pas une affaire d’épaules
ni de biceps
que le
fardeau du monde
Ceux qui viennent à le porter
sont souvent
les plus frêles
Eux aussi sont sujets à la peur
au doute
au
découragement
et en arrivent parfois à maudire
l’Idée ou
le Rêve splendides
qui les ont exposés
au feu de la
géhenne
Mais s’ils plient
ils ne rompent pas
et quand par
malheur fréquent
on les coupe et mutile
ces roseaux
humains
savent que leurs corps lardés
par la
traîtrise
deviendront autant de flûtes
que des bergers de
l’éveil emboucheront
pour capter
et convoyer jusqu’aux
étoiles
la symphonie de la résistance
__________________________________________________________________________________________
víťazné preklady / traductions gagnantes
Pôvod
sveta a človeka (Katarína Majstríková)
Kedysi, je
tomu už veľmi dávno, keď na nebi ešte nesvietili slnko ani
mesiac, a keď svet tvorila len hustá zelenkastá hmla
panenského lesa, zišli sa spolu Duchovia, aby si zvolili svojho
kráľa. Po nekonečných dohováraniach nakoniec váhali medzi
silným Ntoginim, prefíkaným Ntoga-ginom a múdrym
Mguri-mgorim. Vtedy sa ozval malý, bezvýznamý Duch zvaný Impisi
a takto sa prihovoril celému zhromaždeniu: „Nech je kráľom
ten z nás, kto vykoná najznamenitejší hrdinský čin.“
Všetci Duchovia súhlasili.
Tu sa
zdvihol silný a odvážny Ntogini a jediným pohybom ruky
rozohnal zelenkastú hmlu, ktorá sa vznášala nad lesom. Bystrý
a obratný Ndtoga-gin tiež pohol rukou a stvoril Zem.
Múdry Mguri – mgori ju celú ovinul svojimi ramenami a hneď začal
rásť les, rieky a potoky začali tiecť a jazerá sa
začali napĺňať vodou. Nato mohutný Ntogini nadul líca
a zafúkol. Vytrhol všetky stromy lesa a vyvolal tak
vietor a víchricu. Ndoga-gin zhromaždil všetkých mŕtvych
Duchov od počiatkov čias, zavesil ich na oblohu a tak
vytvoril mesiac a hviezdy. Mguri-mgori vzal jedno svoje oko
a vyhodil ho vysoko na oblohu, kde sa premenilo na slnko. Potom
Ntogini stvoril oblaky, Ndoga-gin dážď a Mguri-mgori blesk.
Pomaly Zem
nadobudla svoju konečnú podobu. Chýbali jej už len ľudia. Nuž
postavil sa slabý a bezvýznamný Duch Impisi opäť pred veľké
zhromaždenie a povedal: „Skutočne sú všetci traja bohovia
veľmi silní, no zdá sa, že Mguri-mgori je z nich predsa len
najmocnejší. Urobne ho naším kráľom, ak sa mu podarí stvoriť
bytosti podobné nám, Duchom.“
Impisiho
návrh prijali všetci Duchovia. Mguri-mgori sa s nimi teda
rozlúčil a odobral sa na miesto, ktoré poznal len on sám.
Ostal tam veľmi dlho a keď sa napokon vrátil, o svojom
pobyte v ústraní nechcel nič prezradiť. Povedal len toľko:
„Stvorím bytosti podobné nám. Dám im právomoc panovať nad
všetkým, čo je na Zemi, no budú mať dve povinnosti: budú musieť
poslúchať nás, bohov a Duchov, a budú sa musieť každý
deň umývať v sviežej tečúcej vode, aby mali čisté
myšlienky.“ Nato Duchovia hlasne prejavili nadšenie a zvolili
Mguri-mgoriho za kráľa.
Jedine
silný Ntogini nebol spokojný, pretože na Mguri-mgoriho žiarlil.
Zafúkal zo všetkých síl, až prišla strašná smršť
a spustošila Zem. Rieky sa vyliali zo svojich korýt
a zaplavili pôdu. Potom, ako sa smršť utíšila a rieky
znova nabrali zvyčajný tok, skoro všade sa rozšírili močiare.
Vtom z blata začali vystupovať ľudia.
Keďže sú
zrodení z močiarov, ich pokožka je čierna, no keďže sa
každý deň kúpu v krištáľovej vode riek, ich myseľ je
oslnivo čistá.
__________________________________________________________________________________________
Pôvod sveta a ľudí ( Simona Dudíková)
Kedysi veľmi dávno, za čias, keď na
oblohe ešte nesvietilo Slnko a Mesiac, a keď sa svet
podobal zelenkastej hmle nedotknutého lesa, sa duše stretli, aby si
zvolili svojho kráľa. Po nekonečných tajných rozhovoroch váhali
medzi silným Ntogini, bystrým Ndoga-gin a múdrym Mguri-mgori.
Raz sa jedna bezvýznamná a slabá Duša, nazývaná Impisi,
obrátila na celé zhromaždenie: „Vyberme z pomedzi nás
toho, kto predvedie najpozoruhodnejší čin.“ Všetky duše
súhlasili.
Silný a odvážny Ntogini vstal
a jediným pohybom ruky rozohnal zelenkastú hmlu lesa. Bystrý
a zručný Ndoga-gin tiež urobil pohyb rukou a vytvoril
Zem. Múdry Mguri-mgori roztiahol svoje ramená okolo Zeme a lesy
začali hneď rásť, potoky a rieky tiecť, jazerá sa plnili
vodou. Na to si mohutný Ntogini naplnil líca vzduchom a silno
fúkol. Vytrhal všetky stromy a vytvoril vietor a víchrice.
Ndoga-gin zhromaždil všetky duše od počiatku sveta, aby ich
zavesil na oblohu a vytvoril tak Mesiac a hviezdy.
Mguri-mgori vzal jedno zo svojich očí a vyhodil ho vysoko do
neba, kde sa premenilo na Slnko. Potom Ntogini vytvoril oblaky,
Ndoga-gin dážď a Mguri-mgori blesk.
Postupne Zem dosiahla svoj konečný
vzhľad, chýbali na nej už len ľudia. Preto sa slabá
a bezvýznamná Duša znovu ozvala pred zhromaždením
a povedala: „Všetci traja bohovia sú naozaj veľmi mocní,
ale zdá sa, že Mguri-mgori je z nich napriek všetkému
najmocnejší. Zvolíme ho za nášho kráľa, pokiaľ dokáže
vytvoriť bytosti podobné nám, dušiam.“
Všetky duše súhlasili s Impisiným
návrhom. Mguri-mgori sa s nimi rozlúčil a odtiahol sa do
úzadia, na miesto známe len jemu samému. Veľmi dlho zostal sám
a po návrate bol mlčanlivý o tom, čo robil v ústraní.
Zdalo sa mu dostatočné povedať: „Vytvorím bytosti podobné nám.
Udelím im privilégium vládnuť nad všetkým, čo sa nachádza na
Zemi, ale budú mať dve povinnosti: poslúchať nás bohov a Duše
a umývať sa každý deň čerstvou tečúcou vodou, aby ich
mysle zostali čisté.“ Po búrlivom prejave nadšenia ho Duše
zvolili za svojho kráľa.
Len silný Ntogini s tým nebol
spokojný, pretože na Mguri-mgori žiarlil. Z celej svojej sily
fúkol a strašné tornádo spustošilo Zem. Rieky sa vyliali zo
svojho koryta a zaplavili pôdy. Keď sa tornádo upokojilo
a rieky sa vrátili do svojej zvyčajnej dráhy, skoro všade sa
rozprestierali močariny. A vtedy zo všetkého tohto bahna
začali vystupovať ľudia.
Nakoľko vzišli
z močarín, ich pokožka je čierna, no keďže sa každý deň
kúpu v krištáľových vodách riek, ich mysle sú žiarivo
čisté.
__________________________________________________________________________________________
Pôvod sveta a ľudí (Michal Chudík)
Raz,
je tomu už veľmi dávno, keď ešte na oblohe slnko a mesiac
nežiarili a keď svet pozostával zo zelenkastej hmly panenského
lesa, zišli sa Duchovia, aby zvolili svojho vládcu.
Po
siahodlhej rozprave sa nevedeli rozhodnúť medzi silným Ntogini,
schopným Ndoga-gin a múdrym Mguri-mgori. Jeden nevýrazný a slabý
Duch, menom Impisi, sa obrátil na celé zhromaždenie : "Vyberme
si za kráľa toho z nás, ktorému sa podarí najpozoruhodnejší
výtvor." Všetci Duchovia súhlasili.
Silný a odvážny Ntogini sa postavil a jediným gestom ruky rozptýlil zelenkastú hmlu lesa. Žiarivý a šikovný Ndoga-gin spravil takisto gesto rukou a stvoril Zem. Múdry Mguri-mgori objal Zem rukami a všade začal rásť les, potoky a rieky začali tiecť a jazerá sa napĺňať vodou. Nato mohutný Ntogini nadul svoje líca a vydýchol. Vytrhol všetky stromy lesa a spustil tak vetry a búrky. Ndoga-gin zhromaždil všetkých mŕtvych duchov od počiatku Času, aby ich zavesil na oblohu a vytvoril tak Mesiac a hviezdy. Mguri-mgori vzal jedno zo svojich očí a hodil ho na oblohu, kde sa premenilo na Slnko. Potom Ntogini vytvoril oblaky, Ndoga-gin dážď a Mguri-mgori blesk.
Postupne Zem získala svoju konečnú podobu, iba ľudia na nej chýbali. Pred veľké zhromaždenie predstúpil opäť nevýrazný a slabý Impisi a povedal : "Traja bohovia sú popravde veľmi mocní, ale zdá sa, že Mguri-mgori je z nich predsa len najsilnejší. Urobme ho našim kráľom, ak dokáže vytvoriť bytosti podobné nám, Duchom."
Všetci Duchovia prijali návrh Impisiho. Mguri-mgori sa rozlúčil a utiahol sa na miesto, ktoré poznal iba on sám. Veľmi dlho sa neukázal a keď sa vrátil, nehovoril veľa o tom, čo robil, kým bol preč. Uspokojil sa s konštatovaním : "Stvorím bytosti podobné nám. Budú mať privilégium vládnuť nad všetkým, čo sa nachádza na Zemi, ale budú mať dve povinnosti: poslúchať nás, nás bohov a Duchov a ešte umývať sa každý deň v čerstvej a tečúcej vode, aby ich myšlienky boli čisté." Potom ako nahlas prejavili svoje nadšenie, Duchovia zvolili svojho kráľa.
Iba silný Ntogini bol nespokojný, lebo žiarlil na Mguri-mgoriho. Vydýchol celou svojou silou a strašné tornádo zničilo Zem. Rieky vystúpili zo svojich brehov a zaplavili krajinu. Keď sa tornádo upokojilo a rieky sa vrátili do svojich bežných tokov, takmer všade sa rozkladali močiare. A tuhľa ľudia sa začali vynárať z tohto blata.
Tak
ako vyšli z močiarov, ich koža ostala čierna, ale keďže sa
kúpu každý deň v krištáľovo čistej vode riek, ich
myšlienky sú žiarivo biele.
__________________________________________________________________________________________
